Slovenský YANKEE DO ŠALE

Milí Slováci. Vy, ktorí sa bojíte Maďarov, ste medzi nimi nikdy nežili. Ja som žil medzi Maďarmi a tak trochu aj cigánmi celé detstvo. Nespomínam si na žiadny konflikt, ktorý by vznikol medzi deťmi kvôli jazyku. Nedorozumenia nás bavili. Smiali sme sa na tom, že maďarské deti nevedia používať zvratné zámeno sa a hovoria „tá dievča“. Naučili sme sa ale spústu maďarských slov. V obuvi sme chceli cipo a večer sme chodili do kultúrháza, na obed sme si dali léveš a smiali sme sa z toho. A na športových súťažiach sme sa bili ako diví o každé víťazstvo. Keď sme hrali hokej alebo futbal, boli sme vždy pomiešaní. Najviac sme sa smiali, keď slovenskí Maďari nerozumeli dobre maďarským Maďarom. Mysleli sme si, že Maďarsko je veľmi chudobná krajina, lebo k nám chodili kupovať tepláky a potom v tých teplákoch chodili po obchodoch a nakupovali. Slovákov bolo v Šali viac. Prisťahovali sa tam za prácou, keď sa stavalo Duslo. Bývalo sa tam fantasticky. V zime sme sa lyžovali na títeši, ktorý bol vysoký asi päť merov a dojazd va lyžiach bol tak dvadsať. Frajer bol ten, kto vedel zabrzdiť. My normálni sme jednoducho zastali. Mať v Šali lyže bolo ako mať v Murmansku opaľovací krém – čo keby? Nevedli sme sa lyžovať rovnako Slováci aj Maďari. Cigáni sa nelyžovali. Voda vo Váhu nás niesla rovnako. Takže milí Slováci, nebojte sa Maďarov. Bojte sa zakomplexovaných politikov, ktorí svoje zločiny prekrývajú maďarskou otázkou.