Reforma zdravotníctva

Počas kampane na župana som bol v troch televíznych debatách a vždy som musel reagovať na otázku, čo by som urobil ako župan v zdravotníctve. Nie je ľahké hovoriť kompetentne na tému zdravotníctvo, lebo je to roky témou pre diskusie odborníkov, ekonómov a roky so zdravotníctvom nikto nepohol. O skutočnú reformu zdravotníctva sa snažil zrejme iba Rudolf Zajac, ale nedokončil ju a táto vláda nevie urobiť so žiadnym rezortom poriadok. Ale odkedy vidím deň aj noc do okien štátnej nemocnice, viem, kde by som v zdravotníctve zaťal! Treba začať v štátnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave tým, že im zavrem okná. Je neuveriteľné, že dvadsať rokov po revolúcii môže existovať taká ignorancia vo vzťahu k peniazom firmy, ktorá ma zamestnáva.Totiž v čase, keď sa hovorí o energetickej kríze, keď ceny energií rastú v násobkoch vyššie ako pred dvadsiatimi rokmi, sa lekári a sestry chovajú, akoby ich tento fakt obchádzal. Na budove štátnej nemocnice sú totiž otvorené okná vo dne v noci. Nepochybujem o tom, že sestrám aj lekárom je teplo a nechcú sa pri práci potiť. Doma by vypli kúrenie, alebo aspoň stlmili. V práci otvoria okno. V tom je možno zakliaty problém reformy zdravotnítva, ktorú odmietajú sami lekári – v hlavách zamestnacov nemocníc, ktorí chcú mať dvadsať rokov po revolúcii v nemocnciach zakonzervovaný socializmus a nedokážu sa vyliečiť. Takže začal by som začal tým, že by som na štátnej nemocnici na Mickiewiczovej zavrel okná a nechal by som každému zamestnancovi visieť v jeho kancelárii a na stenách chodieb účet za energie.