Sedemnásty November vlani

Vlani sa stala tá udalosť v Dunajskej Strede. Prišli tam na futbal slovenskej ligy z Maďarska takzvaní fanúškovia Ferencvárosu. Prišli provokovať a dostali výprask, ktorý si zaslúžili. Prišli len preto, aby si vykoledovali bitku. Ako malé dieťa, ktoré skúša trpezlivosť matky, až kým nedostane na riť. Neviem, či to je správne, ale v tej chvíli je problém vyriešený. Aj matka aj dieťa vedia, že to nie je navždy. To, čo bolo trápne nastalo ďalšie dni po futbale. Slovenské politické strany sa predháňali v tom, kto viac odsúdi provokáciu zopár trkvasov z Maďarska. Zrazu boli fešáci z SDKÚ horlivejší ako nešťastníci z SNS, alebo z KDH. Vŕtalo mi v tekvičke, prečo to robia? Prečo chcú všetci tí politickí táraji presvedčiť Slovákov, že práve oni sú ich najlepšími ochrancami.? Myslím, že to robili preto, lebo im nič lepšie nenapadlo. Tak som povzbudil nadšencov v Strane Zelených a zorganizovali sme v Štúrove, na moste Márie Valérie živú „ reťaz porozumenia“. Išlo o to, že sme oslovili maďarských zelených, aby zohnali pár fanúšikov, ktorí nechcú nevyhnutne vojnu medzi Maďarskom a Slovenskom . My sme zohnali tiež pár normálnych ľudí na Slovensku, ktorí nemajú v skrini odložený guľomet na zastrelenie Maďara a 17. novembra sme sa stretli v Štúrove na parkovisku pod mostom Márie Valérie ( len pripomínam, že ten most zrekonštruovali Maďari a Slováci spoločne a otvoril ho slávnostne Dzurinda s Orbánom). Bola nám zima, a hrial nás dobrý pocit, že narýchlo spichnutá akcia, na ktorú prišlo akurát toľko ľudí, aby si mohli na moste podať ruky a urobiť po dĺžke mosta živú reťaz, má skvelú atmosféru. V momente M sa na moste objal Droppa Gyorgy a Robo Beňo, spoločne priviazali na moste srdce so slovenskou a maďarskou trikolórou a všetci prešli do Ostrihomu. Tam obaja do megafónu povedali, prečo to takto chceme a vrátili sme sa všetci do Štúrova. V krčme pod mostom bola pripravená cigánska (nie rómska), klobása, pivo, víno a cigánska (nie rómska) muzika. Všetci prítomní sa dožadovali opakovania tejto akcie o rok (teda tento november). Urobím to. Urobím to preto, lebo to tak cítim. 17. november pre mňa nie je symbolom nenávisti, ale tolerancie. Za to sme pred dvadsiatimi rokmi bojovali. Nepamätám si, že by v tom čase pred dvadsiatimi rokmi, vystúpil niekto zo súčasných politických lídrov a povedal by verejne niečo zmysluplné.Ja som to vtedy urobil (odvolávam sa na archívy STV) a svoj názor, že tolerancia je lepšia ako nenávisť som nezmenil. Som vďačný Strane Zelených, že ma vlani podporila.