Naša Petržalka

Budúcnosť Petržalky vidíme v Centrálnej zóne, ktorá kopíruje Chorvátske rameno, pôjde okolo Draždiaka, križuje lužné lesy a chránené územia.Pôjde o centrálny mestský park a komunikačný priestor spájajúci jeho jednu i druhú stranu doplnenú o prvky drobnej architektúry a mestského mobiliáru. Budúcnosť vidím v obnove petržalských terás, ktoré budú centrálny mestský park Chorvátskeho ramena lemovať z jednej, či druhej strany a vytvárať tak priestor pre drobné obchodné prevádzky a reštauračné, či kaviarenské zariadenia. Obnovené terasy sa napoja na už existujúce petržalské korzo a rozšíria ho na celé územie Petržalky vytvoriac tak skutočný bulvár umožňujúci sociálny život. Do vzhľadu Petržalky tak bude zapojená väčšina Petržalčanov, ktorý sa budú môcť zúčastniť na jej spoluvýtváraní a formovaní. Dôraz bude kladený na lokálne aktivity a podporu vlastníkov. Rozvojom terás a zvýšením príjmu z prenajímaných priestorov sa zároveň zlepší plnenie fondu opráv a služieb, ktoré môžu byť použité na zveľadenie jednotlivých domov. Pri Chorvátskom ramene pôjdu aj najdôležitejšie dopravné tepny Petržalky - podzemný nosný systém MHD a Cyklotrasa spájajúca Petržalku s mestom ale aj prírodou a našimi susedmi, spájajúca Petržalčanov s prácou, zábavou, relaxom...

Rozvoj Petržalky nevidím v "stavebnom boome" ale dobudovaní služieb, Obrazne - Petržalčan vyjde zo svojho paneláku do lesa, prípadne sa na bicykli odvezie za prácou, ale i za oddychom, relaxom a turistikou. Verím v takú tú obyčajnú ľudskú komunikáciu. Starajme sa o to, čo tu máme dobré. Nenechajme to developerom.

VÍZIA PETRŽALKY

Naša vízia a predstavu rozvoja mestskej časti Bratislava – Petržalka je taká, aby sa dosiahla harmónia medzi funkciou bývania, funkciou oddychu a funkciou mestského života – obchodu, služieb a administratívy. Petržalku tak členíme do dvoch osí: os mestského ruchu a os mestského pokoja a relaxu, medzi ktorými sú oblasti s petržalskými bytovými domami.

Os mestského obchodného ruchu sa sústreďuje pozdĺž Panónskej ulice, ktorá v Petržalke činí hlavnú cestnú komunikáciu, má priame napojenie cez Nový most na centrum mesta, križuje diaľnicu na Einsteinovej, pretína Bratskú ulicu a ústi do cesty na Rusovce. Panónska ulica by si mala svoje postavenie ústrednej a hlavnej cestnej osi udržiavať a posilňovať. Napríklad aj tým, že práve do jej okolia budú umiestňované výškové objekty, objekty služieb, obchodu a administratívy mestského a nadmestského charakteru. Práve tu by mali nájsť svoje miesto centrály významných firiem a inštitúcii a doplniť už existujúce. Okrem dopravnej situácie, takémuto usporiadaniu nahráva aj dostatočná vzdialenosť od obytných domov, čím by nedošlo k ich negatívnemu ovplyvňovaniu a zároveň vytvoria prirodzenú bariéru medzi železnicou a cestou od obytných zón. V severnej časti by prepojením na Inchebu nadväzovalo na existujúce Petržalské korzo, ako aj na pripravované pravobrežné centrum mesta. Na juhu by vytváralo spojivo medzi existujúcou Petržalkou a pripravovaným tzv. Južným mestom. Súčasťou tejto osi by bolo aj pripravované mestské centrum okolo Kopčianskej ulice a vytvoril by sa tým jednoliaty mestský bulvár obchodného charakteru.

Naproti tomu, v územi pozdĺž Chorvátskeho ramena a v území okolo Draždiakov by sa mali rozprestierať zóny, kde bude prevládať relax, oddych a zeleň v podobe parkov, sadov a mestských lužných lesov. Nadviaže sa tým jednak na tradíciu Petržalky ako najzelenšej mestskej časti Bratislavy, ako sa aj zachovajú významné prírodné územia, ktoré v Petržalke ostali nedotknuté. Je treba si všimnúť, že pozdĺž Chorvátskeho ramena sú situované petržalské pochôdzne terasy, čo umožňuje z nich spraviť priebežné celopetržalské pešie korzo a peší mestský bulvár. Realizáciou telesa NS MHD v plytkom tunely sa umožní prepojenie Chorvátskeho ramena, úprava územia na mestský park alebo sad s prepojením na terasu umožňujúc tak relax a šport v prírode mestského charakteru. Pochôdzne terasy sa zrevitalizujú, osadia prvkami drobnej architektúry, mestským mobiliárom. Priestory na terasách sa stanú atraktívnym priestorom pre drobné obchodíky, služby, kaviarne a reštaurácie, čo bude pozitívne pôsobiť na lokálny mestský život. Nepriamo sa, cez odvody do domových fondov, podporí aj likvidita bytových domov a teda aj obnova bytového fondu.

Koncept dvoch osí ako jing a jang mestského života zosúlaďujú územia vzájomného kontaktu a prelínania, ktoré sú situované v nasledovných lokalitách: Bosákova – Petržalka city a Rusovecká cesta - Topolčianska a nám. J.P. Druhého – Jasovská, ktoré by boli lokálne centrá. Lokálne centrá a prienik kopírujú priečne komunikácie (Rusovecká cesta, Bratská-Pečnianska-Kutlíkova a juh Petržalky). V týchto priestoroch by mal byť situovaný spoločenský, kultúrny a športový život mestskej časti, mali by sa tu nachádzať radnica a kultúrne inštitúcie (Petržalka), kostol s mestkým námestím a doplnkovým obchodom (nám. J.P.Druhého a Topolčianska) a polyfunkčné centrum pri Jasovskej.

Základnou kostrou a chrbticou každého urbanistického celku je dopraná infraštruktúra pre individuálnu aj verejnú hromadnú dopravu. Cestná infraštruktúra je v Petržalke skoro úplná a vo výhľade 2030 plne dostatočná aj pre pesimistické predpoklady ďalšieho vývoja. Pri našej vízii ďalšieho rozvoja Petržalky rešpektujeme existujúcu cestnú infraštruktúru a pri návrhu NS MHD, ktorý je aktuálnou témou, navrhujeme také riešenie, ktoré Petržalke a jej územiu prospeje, zveľadí a napomôže v harmonickom vývoji. Konkrétne realizáciu finálnej trasy NS MHD, teda z Bosákovej tunelom popod Dunaj smerom na Nivy a Filiálku, nakoľko toto bude už čoskoro nosný dopravný prúd v Petržalke. Povrchovú trasu NS MHD ani električku cez Starý most na Šafarikovo námestie neodporúčame kvôli dopravným problémom a z urbanistických dôvodov. Technicky navrhujeme trať v Petržalke riešiť tzv. plytkým tunelom, ktorý umožňuje vhodné urbanistické kompozičné usporiadanie v súčasnosti aj v budúcnosti a zakladá predpoklad, že okolie Chorvátskeho ramena ostane aj naďalej predovšetkým zelené.

Tým, že developerské projekty nebudú robene solitérne, izolovane a samoúčelné (pre zisk samotný), dosiahneme, že aj investor zarobí (rovnako dobre), ale prispeje k rozvoju územia, vhodne urbanizuje svoje okolie a vytvorí lokálne centrum so širšími vzťahmi. A zase - nechce to až tak veľa: len chcieť a vytvoriť synergicky efekt zo synchronizácie a strategicky plánovať a usmerňovať pripravované projekty v Petržalke. A nájsť odvahu prehodnotiť doterajší postup a zmeniť územný plán mesta... Rešpektovať tak len to, čo sám život priniesol – prírodu pri Chorvátskom ramene a obchod pri Panónskej.

Celé územie by malo byť prešpikované cyklistickými cestami a trasami, ktoré umožnia využívanie tohto dopravného prostriedku, ktorý má najmä v podmienkach Petržalky ohromný potenciál.

MARCEL SLÁVIK kandidát na poslanca VÚC