CHCEM TU ŽIŤ

V Bratislavskom kraji žijem celý aktívny život a poznám tu ľudí. Moja stará mama a starý otec žili v Limbachu. Žil tam aj môj otec. Sú tam pochovaní, tam chodievam zapaľovať sviečky a spomínať. V Limbachu som ako malý chlapec chodil občas pásť kravy aj s Blažekom, ktorému sa nechcelo učiť a radšej pásol kravy aj v týždni. Kravy chodili každý deň cez dedinu a lopatkami sme po nich zbierali kravince, ktoré stará mama rozhadzovala ku koreňom viničov. Najstrašnejšie bolo pre mňe škrabanie vinohradu. Vtedy som aj plakal. Strihať a vylamovať bola pasia, najkrajšia bola oberačka. Zišla sa celá rodina, všetci sme pomáhali a bola to zábava. V Limbachu som býval aj ja. Po rozvode rodičov sme sa s mamkou a sestrou odsťahovali do Harmónie. Bývali sme asi rok u starých rodičov. Starí rodičia mojej mamy bývali v Pezinku a potom v Modre - Harmónii. Inak, ten starý otec, ktorý býval v Harmónii, pochádzal z Lozorna. Volal sa Ledník a je ich tam fakt veľa. Stará mama Ledníková, vlastným menom Zelinková bola Češka z Prahy. Bola krajčírka a šila modranským dámam kostýmčeky a šaty a ja som sa prizeral, keď ich merala. Malo to chuť, vôňu aj farbu. Vďaka bohu, že existujú pamäťové bunky. Moja mama chodila v Modre na vinársku školu a na dôchodku v Modre a Pezinku stále niečo riešila, organizovala a pomáhala. V Pezinku som chodil na základnú školu do deviatej triedy. V Harmónii som trávil prázdniny a do Senca som sa chodieval kúpať na bicykli. Senecké jazero som preplával, keď som mal jedenásť rokov. Vtedy ešte bola v Senci čistá voda a málo chát. Cesty neboli preplnené a jazda bicyklom bola vcelku bezpečná. Na Zochovu chatu sme chodievali ako tínedžeri na vander. Bolo to tam výborné vďaka Karpatskému vlkovi, ktorý to tam mal pod palcom. Na jeseň sme chodievali do Slovenského Grobu na husacinu. Grobania chovali vlastné husi, stopovali autá popri ceste a pohostili nás v upravenej garáži. Toto je stručná história mojej spätosti s Bratislavským krajom. Som tu doma a chcem tu žiť.